ADAM FRANTIŠEK KOLLÁR – PIENIER TEREZIANSKÉHO OSVIETENIA, REFORMÁTOR ŠKOL

Анотація

V tomto článku autor predstavuje významnú osobnosť Adama Františka Kollára, ktorý je jednou z najvýznamnejších osobností vedy v 18. storočí. Adam Franciszek Kollar je považovaný za jedného z priekopníkov tereziánskeho osvietenstva. Vynikol ako knihovník, historik, školský reformátor a etnológ. Nazývali ho "slovenským Sokratom". Pozornosť pútajú aj jeho názory na humanitu a snaha o rovnaké práva pre všetkých Maďarov. Adam František Kollár bol jednou z najvýznamnejších slovenských osobností filozofického, pedagogického a spoločenského života 18. storočia. Prispel k rozvoju staroslovienskej historiografie, bol priekopníkom modernej slavistiky a vytvoril organizačné základy uhorskej vedy, ktoré mali vplyv aj na Slovensko.

Už počas svojho života bol považovaný za učenca známeho v celej Európe. Mal politický vplyv na politiku uhorského dvora. Kollár sa ujal majetkového sporu medzi Esterházyovcami a viedenským súdom a vyhral ho. Pri odhaľovaní koncepcie jeho osobnosti sme sa zamerali na historický vývoj problematiky, pričom sme použili priame, analytické a komparatívne metódy. Využili sme aj literárnohistorické a faktografické metódy.

V kontexte pedagogickej historiografie je potrebné spomenúť predovšetkým dobu, v ktorej Adam František Kollár žil, situáciu a jeho pedagogické názory, ktoré počas svojho života nachádzal a postupne rozvíjal. Preto sme sa v našej štúdii opierali o názory autorov, ktorí sa uvedenou témou zaoberali, najmä Eliáša, Hamadu, Tybenského, Wurtzbacha, o ich výskumy a prístupy k hľadaniu zmyslu existencie a života v 18. storočí. To umožnilo zamerať sa na vysvetlenie hlavných pedagogických a filozofických názorov, ktoré sú prítomné v dielach významného slovenského mysliteľa a reflektujú život Adama Františka Kollára.

Prínos jeho pedagogických prác spočíva v jeho progresívnych (na tú dobu) názoroch v oblasti výchovy a vzdelávania. Vo svojich prácach sa usiluje o zabezpečenie rovnosti vo výchove a o vyučovanie predmetov pre praktické potreby žiakov, ktoré vychádzajú z prostredia, v ktorom vyrastajú. Možno predpokladať, že A. F. Kollár ako znalec viacerých cudzích orientálnych jazykov sa bude snažiť presadiť ich výučbu. Ale naopak, vo svojich prácach o vzdelávaní učiteľov zdôrazňuje vyučovanie materinského jazyka a znalosť iných jazykov by sa mala využívať len na zdokonaľovanie a zdokonaľovanie vlastnej reči.